O stavbe prvého katolíckeho kostola či kaplnky v obci písomné údaje nie sú. V pamäti obyvateľstva zostala informácia o tom, že pôvodný kostol stál v blízkosti dnešného obecného úradu. Túto hypotézu potvrdzujú aj zvyšky jeho základov nájdené počas rôznych archeologických vykopávok.
Rozšírenie reformácie, podľa údajov na farskom úrade kalvínskej cirkvi v Komárne, pripadá na obdobie okolo roku 1560. Väčší kalvínsky kostol postavili v roku 1732 sčasti na základoch staršieho kostola.
Zvon v kostole umiestnili iba v roku 1762. V jeseni v roku 1859 kostol aj s vežou zničil požiar a neušetril ani zvony.
Roku 1898 sa pod vedením duchovného pastiera Lajosa Puskása v obci postavil nový kalvínsky kostol, z väčšej časti bol stavaný na starých základoch, ale veža a časť kostola dostali nový základ. Vtedy boli do kostola umiestnené aj zvony, z ktorých najväčší v čase I. svetovej vojny roztavili na vojnové účely. Jeho miesto je dodnes prázdne. Na vysviacke kostola 29. januára 1899 bol prítomný biskup Gábor Antal a okrem viacerých významných hostí aj Árpád Feszty, ktorý bol jeho dobrým priateľom.
Kostol bol stavaný v neoklasicistickom štýle, je jednoloďový, s rovným stropom, okná sú poloblúkovité. Chóry sú umiestnené v priestore kostola na konci z obidvoch strán, v strede je kazateľnica. Veža bola pristavaná k fasáde kostola, je štvorhranná, trikrát členená kordónovou rímsou, vrchol veže je v novobarokovom štýle s plechovou strechou.
Cirkevná obec kalvínov v Martovciach vlastní viac predmetov muzeálnej hodnoty, ktoré používajú pri cirkevných obradoch (večera Pána). neskorogotický 22 cm vysoký pozlátený strieborný kalich zo 16. storočia,
Podľa záznamov kalvínskeho farského úradu v Martovciach bol János Újváriduchovným pastierom obce od roku 1650 4 roky. Záznamy z predošlých rokov o kalvínskych duchovných v obci nie sú. Od roku 1960 39 rokov bol kalvínskym kňazom Ernö Mórocz. Dva roky tu bol kaplánom Jenö Mikó, neskôr bol aj arcibiskupom.
Terajším duchovným pastierom obce je Szilárd Szénási.
